[et_pb_section fb_built=“1″ admin_label=“Header“ _builder_version=“4.18.0″ background_color=“gcid-e6f76045-68bd-4f05-b97b-aaccfb770e62″ custom_padding=“50px||50px||true|false“ locked=“off“ global_colors_info=“{%22gcid-e6f76045-68bd-4f05-b97b-aaccfb770e62%22:%91%22background_color%22%93}“][et_pb_row _builder_version=“4.16″ global_colors_info=“{}“][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“4.16″ global_colors_info=“{}“][et_pb_text _builder_version=“4.18.0″ header_font=“Neo sans||||||||“ header_text_color=“#FFFFFF“ header_font_size=“60px“ custom_margin=“||0px||false|false“ custom_padding=“||0px||false|false“ header_font_size_tablet=“50px“ header_font_size_phone=“40px“ header_font_size_last_edited=“on|phone“ locked=“off“ global_colors_info=“{}“]<\/p>\n
[\/et_pb_text][et_pb_text _builder_version=“4.18.0″ text_font=“||||||||“ text_line_height=“2em“ header_3_font=“|700|||||||“ header_3_text_color=“#FFFFFF“ header_3_line_height=“1.5em“ custom_margin=“10px||||false|false“ text_line_height_tablet=““ text_line_height_phone=“1.6em“ text_line_height_last_edited=“on|phone“ header_3_font_size_tablet=“20px“ header_3_font_size_phone=“18px“ header_3_font_size_last_edited=“on|phone“ locked=“off“ global_colors_info=“{}“]<\/p>\n
[\/et_pb_text][\/et_pb_column][\/et_pb_row][\/et_pb_section][et_pb_section fb_built=“1″ admin_label=“About“ _builder_version=“4.18.0″ custom_padding=“40px||40px||false|false“ locked=“off“ global_colors_info=“{}“][et_pb_row _builder_version=“4.18.0″ global_colors_info=“{}“][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“4.16″ global_colors_info=“{}“][et_pb_button button_url=“@ET-DC@eyJkeW5hbWljIjp0cnVlLCJjb250ZW50IjoicG9zdF9saW5rX3VybF9wYWdlIiwic2V0dGluZ3MiOnsicG9zdF9pZCI6IjU0NSJ9fQ==@“ button_text=“Kompletn\u00fd text v talian\u010dine“ _builder_version=“4.18.0″ _dynamic_attributes=“button_url“ _module_preset=“default“ hover_enabled=“0″ global_colors_info=“{}“ sticky_enabled=“0″][\/et_pb_button][et_pb_text _builder_version=“4.18.0″ header_text_align=“left“ header_2_text_align=“left“ header_2_font_size=“36px“ header_2_line_height=“1.1em“ custom_margin=“||10px||false|false“ custom_padding=“||0px||false|false“ header_2_font_size_tablet=“36px“ header_2_font_size_phone=“30px“ header_2_font_size_last_edited=“on|tablet“ locked=“off“ global_colors_info=“{}“]<\/p>\n
[\/et_pb_text][et_pb_text _builder_version=“4.18.0″ text_font=“||||||||“ text_line_height=“1.4em“ header_font=“||||||||“ header_2_font=“Abril Fatface||||||||“ header_2_font_size=“56px“ header_2_line_height=“1.1em“ text_line_height_tablet=““ text_line_height_phone=“1.8em“ text_line_height_last_edited=“on|phone“ header_2_font_size_tablet=“36px“ header_2_font_size_phone=“24px“ header_2_font_size_last_edited=“on|phone“ locked=“off“ global_colors_info=“{}“]<\/p>\n
Aby sme pochopili po\u010diatky slovenskej renesancie a \u010dasom vytvoren\u00fa s\u00favislos\u0165 s tou talianskou, je potrebn\u00e9 vypracova\u0165 historick\u00fa premisu zameran\u00fa na dejiny Uhorska, na ktor\u00e9 sa slovensk\u00e9 dejiny, aj ke\u010f len \u010diasto\u010dne, via\u017eu.\u00a0 Matej Korv\u00edn v\u00fdrazne \u010derpal z talianskej kult\u00fary a jej importom do svojho kr\u00e1\u013eovstva implementoval a rozv\u00edjal umenie a kr\u00e1su, \u010d\u00edm vytvoril nov\u00fd a bohat\u0161\u00ed kult\u00farny horizont. A pr\u00e1ve z tohto d\u00f4vodu je potrebn\u00e9 pod\u010diarknu\u0165 u\u017e existuj\u00face vz\u0165ahy medzi oboma krajinami, pri\u010dom treba venova\u0165 osobitn\u00fa pozornos\u0165 zodpovedaj\u00facim v\u00fdhod\u00e1m.\u00a0<\/p>\n U\u017e na konci 14. storo\u010dia s\u00fa zaznamenan\u00e9 vz\u0165ahy medzi Ma\u010farskom a Mil\u00e1nom, ako v roku 1391 pr\u00edtomnos\u0165 soch\u00e1ra Lasse z Ma\u010farska<\/strong> a jeho obchodu, zlo\u017een\u00e9ho z pribli\u017ene sto kamen\u00e1rov, spolu s Tov\u00e1r\u0148ou Mil\u00e1nskeho D\u00f3mu<\/strong>, na realiz\u00e1ciu masiek konzol, ktor\u00e9 zdobia niektor\u00e9 neskorogotick\u00e9 sochy znova n\u00e1jden\u00e9 v roku 1974 po\u010das vykop\u00e1vok v Kr\u00e1\u013eovskom pal\u00e1ci v Budapest.\u00a0<\/p>\n Matejovou smr\u0165ou 6. apr\u00edla 1490 a ne\u00faspe\u0161nou vo\u013ebou J\u00e1na Korv\u00edna za uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea man\u017eelstvo stroskotalo a v roku 1494 sa Bianca Maria Sforza vydala za cis\u00e1ra Maximili\u00e1na II, nepriate\u013ea Mateja a J\u00e1na, \u010do znamenalo prelom vo vz\u0165ahoch medzi oboma n\u00e1rodmi.\u00a0<\/p>\n \u010co okrem dynastick\u00fdch ot\u00e1zok zv\u00e4zuje Mateja Korv\u00edna s talianskou renesanciou? Predov\u0161etk\u00fdm miniat\u00fary vyroben\u00e9 na kr\u00e1\u013eovskom dvore v Bud\u00edne, ktor\u00e9 sved\u010dia o v\u00e4zb\u00e1ch medzi lombardsk\u00fdm a uhorsk\u00fdm umen\u00edm poslednej \u0161tvrtiny 15. storo\u010dia. V oblasti architekt\u00fary to boli r\u00f4zne pr\u00edspevky od sk\u00fasen\u00fdch lombardsk\u00fdch majstrov, tvoren\u00fdch architektmi, in\u017einiermi, stavebn\u00fdmi majstrami a mur\u00e1rmi, ktor\u00ed zohrali v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu na uhorsk\u00fdch a slovensk\u00fdch vojensk\u00fdch stavenisk\u00e1ch medzi 15. a 16. storo\u010d\u00edm.\u00a0<\/p>\n V\u010faka porovnaniu r\u00f4znych \u0161t\u00fadi\u00ed o politick\u00fdch pomeroch, potreb\u00e1ch obrany a osobnosti vojensk\u00fdch technikov, historiografia vyzdvihla na jednej strane prvenstvo talianov, a predov\u0161etk\u00fdm lombar\u010fanov, vo vojenskej architekt\u00fare a na druhej strane vojensko-politick\u00fa aktivitu Habsburgovcov v s\u00favislosti s probl\u00e9mom hran\u00edc, ktor\u00e9 mohli by\u0165 obra\u0148ovan\u00e9 iba pevnostn\u00fdm syst\u00e9mom drah\u00fdm na zostavenie, udr\u017eiavanie a dohliadanie.\u00a0<\/p>\n Na Slovensku aj v Ma\u010farsku boli postaven\u00e9 r\u00f4zne vzory opevnenia od polovice XIV storo\u010dia, na lombardsk\u00fdch modeloch, takmer v\u0161etky boli n\u00e1sledne zrekon\u0161truovan\u00e9 za vl\u00e1dy Mateja Korv\u00edna.\u00a0<\/p>\n Prototypmi in\u0161pir\u00e1cie, v\u017edy \u0161tvoruho\u013en\u00edkov\u00fd p\u00f4dorys s n\u00e1ro\u017en\u00fdmi ve\u017eami, boli r\u00f4zne lombardsk\u00e9 hrady. Na Slovensku sa za ne pov\u017euj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm Zvolensko\u00fd z\u00e1mok, ktor\u00fd bol postaven\u00fd ako vlstn\u00e9 s\u00eddlo v roku 1390 kr\u00e1\u013eom \u013dudv\u00edtom I Anjou, V\u00edg\u013ea\u0161, Bansk\u00e1 Bystrica, Bojnice, Kr\u00e1sna H\u00f4rka opevnen\u00e1 v 1546 ako projekt architekta Alexandra Vedana.\u00a0<\/p>\n Samotn\u00fa t\u00e9mu tvori Bratislavsk\u00fd hrad, postaven\u00fd okolo 10. storo\u010dia na u\u017e existujhoom rimskom Kastrume, ktor\u00fd sa stal s\u00eddlom nov\u00e9ho hlavn\u00e9ho mesta, pres\u0165ahovan\u00e9ho z Budina okolo roku 1420 v posledn\u00fdch rokoch vl\u00e1dy cis\u00e1ra \u017digmunda, v\u010faka jeho dominantnej, nezlomnej a d\u00f4le\u017eitej poz\u00edcii pre jeho nov\u00e1 ri\u0161u.\u00a0<\/p>\n V rokoch 1431 a\u017e 1434 do\u0161lo k prvej premene do nemeckej gotiky, o \u010dom sved\u010d\u00ed aj okno v gotickom slohu, zachovan\u00e9 v barokovom prie\u010del\u00ed a v\u00fdznamn\u00e1 \u017digmundova br\u00e1na, zn\u00e1ma aj ako Korvinova br\u00e1na. Pr\u00e1ve preto po \u017digmundovej smrti v roku 1437 vypukli konflikty medzi miestnymi \u0161\u013eachticmi a obyvate\u013estvom a pr\u00e1ce sa nevyhnutne zastavili, k\u00fdm v rokoch 1452 a\u017e 1463 neprebehla obnova.\u00a0<\/p>\n Od roku 1531, po dobyt\u00ed \u00fazemia dne\u0161n\u00e9ho Ma\u010farska Osmanmi, sa Bratislava stala hlavn\u00fdm mestom a s\u00eddlom snemu a v\u0161etk\u00fdch hlavn\u00fdch \u00faradov, ako aj miestom korunov\u00e1cie toho, \u010do zostalo z Uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva, ktor\u00e9mu vl\u00e1dol rak\u00fasky rod Habsburgovcov.\u00a0<\/p>\n Po dlhom obdob\u00ed v zabudnut\u00ed, sa Bratislavsk\u00fd hrad op\u00e4t vr\u00e1til k funkcii hlavn\u00e9ho politick\u00e9ho centra\u00a0a ofici\u00e1lnym s\u00eddlom nov\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho rodu, napriek tomu \u017ee st\u00e1le s\u00eddlil vo Viedni.\u00a0<\/p>\n Toto obdobie bolo volan\u00edm talianskych architektov pre zostrojenie Hofkriegsratovho viedensk\u00e9ho vojska \u2013 vojenskej rady – a in\u00fdch opevnen\u00ed a budov v celom Imp\u00e9riu.\u00a0<\/p>\n Pr\u00edbeh slovenskej renesancie, v\u017edy spaj\u00e1n\u00fd s ma\u010farskou hist\u00f3riou, prekon\u00e1vaj\u00facou geografick\u00e9\u00a0hranice, ktor\u00e9 sa v priebehu storo\u010d\u00ed menila, s\u00fa jasn\u00fdm potvrdenim toho, \u017ee kult\u00fara prekon\u00e1va ak\u00fako\u013evek\u00a0zemepisn\u00fa, politick\u00fa alebo jazykov\u00fa bari\u00e9ru.\u00a0<\/p>\n Medzi v\u0161etkymi kult\u00farnymi v\u00fdmenamii, ktor\u00e9 charakterizuj\u00fa vz\u0165ahy medzi Uhorskom a Talianskom, ur\u010dite patria freskov\u00e9 ma\u013eby, ktor\u00e9 vyjadruj\u00fa najlep\u0161ie v\u00fdsledky,aj v\u010faka osobnosti, ktor\u00e1 priniesla taliansku renesanciu do Uhorska, kardin\u00e1l Branda Castiglioni<\/strong> (1350-1443).\u00a0<\/p>\n V roku 1403 ho p\u00e1pe\u017e Bonif\u00e1c IX poveril poslanim apo\u0161tolsk\u00e9ho nuncia, poslal ho do Uhorska\u00a0a Transylv\u00e1nie a pr\u00e1ve pri tejto pr\u00edle\u017eitosti nadviazal hlbok\u00e9 priate\u013estvo s Uhorsk\u00fdm kr\u00e1\u013eom\u00a0a cis\u00e1rom, \u017d igmundom Luxembursk\u00fdm.\u00a0<\/p>\n Jeho vymenovanie za kardin\u00e1la 6. j\u00fana 1411 protip\u00e1pe\u017eom J\u00e1nom XXIII. e\u0161te viac posilnilo jeho postavenie u \u017digmunda v Uhorsku, kde sa od toho ist\u00e9ho roku stal gr\u00f3fom z Veszpr\u00e9mu. 25. apr\u00edla 1425 sa Branda Castiglioni stretla s Masolinom da Panicale<\/strong>, ktor\u00fd bola t\u00fdch d\u0148och anga\u017eovan\u00fd vo Florencii s Masacciom na fresk\u00e1ch kaplnky Brancacci kostola Carmine a v septembri toho ist\u00e9ho roku odi\u0161iel Masolino do Uhorska, povolan\u00fd kardin\u00e1lom Brandom Castiglionim, ktor\u00fd sa nesk\u00f4r stal jeho patr\u00f3nom, prin\u00e1\u0161aj\u00fac taliansku renesan\u010dn\u00fa ma\u013ebu na toto \u00fazemie.<\/p>\n Uvedenie Masolina na uhorsk\u00fd dvor z\u00e1viselo od vodcu Filippa Buondelmontiho Scolariho<\/strong>, zn\u00e1meho ako Pippo Spano<\/strong>, ktor\u00fd pri\u0161iel do Ma\u010farska ako trin\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd po florentskom kupcovi. Nechal ho vyma\u013eova\u0165 svoju kaplnku v Szekesfehervare, ktor\u00fa potom dokon\u010dil Filippino Lippi. Scolarimu \u010fakujeme za finan\u010dn\u00e9 prostriedky na v\u00fdstavbu Rotonda di Santa Maria degli Angeli vo Florencii a za financovanie mnoh\u00fdch verejnoprospe\u0161n\u00fdch pr\u00e1c v obciach, ktor\u00e9 spravuje, ako je z\u00e1mok Ozora a nemocnica Santa Elisabetta v Lipovej.\u00a0\u00a0<\/p>\n Masolino, ktor\u00fd sa po smrti svojho patr\u00f3na v roku 1427 vr\u00e1til do Talianska, dostal od dedi\u010dov posledn\u00e9 v\u00fdplaty, aj ke\u010f z jeho diel v Uhorsku, \u017eia\u013e, nezostalo okrem vedomost\u00ed ni\u010d.\u00a0<\/p>\n Mnoh\u00e9 ma\u013eby, najm\u00e4 fresky z prv\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed p\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia, ktor\u00e9 sa zachovali v niektor\u00fdch ma\u010farsk\u00fdch dedinsk\u00fdch kostoloch, v\u0161ak dodnes sved\u010dia o kontakte s talianskymi umelcami.\u00a0<\/p>\n A na stope siln\u00fdch v\u00e4zieb medzi Talianskom a Ma\u010farskom nemo\u017eno nespomen\u00fa\u0165 fresky, ktor\u00e9, hoci talianskou rukou, zdobia Michelozzovo n\u00e1dvorie v Palazzo Vecchio vo Florencii mapami anjelsk\u00fdch o\u010d\u00ed reprodukuj\u00facimi hlavn\u00e9 mest\u00e1 Uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. , predov\u0161etk\u00fdm Bratislava, so starobyl\u00fdm ozna\u010den\u00edm Pozsony.\u00a0<\/p>\n V roku 1565, pri pr\u00edle\u017eitosti svadby medzi Francescom I. de’Medici, synom Cosima I. a Giovannou Rak\u00faskou, sestrou cis\u00e1ra Maximili\u00e1na II., bolo n\u00e1dvorie vyzdoben\u00e9 pod\u013ea projektu Giorgia Vasariho a lunety portika boli freskami Bastiano Lombardi, Cesare Baglioni a Turino Piemontese, na po\u010des\u0165 kr\u00e1\u013eovnej Giovanny, poh\u013eady na mesto z habsburskej r\u00ed\u0161e: Praha, Passavia (Passago), Stein, Klosterneuburg, Graz.\u00a0<\/p>\n [\/et_pb_text][\/et_pb_column][\/et_pb_row][\/et_pb_section]<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Renesan\u010dn\u00e9 umenie medzi Talianskom a Slovenskomupravil Dorian CaraStru\u010dn\u00e1 anal\u00fdza vz\u0165ahu hist\u00f3rie a umenia dvoch len zdanlivo vzdialen\u00fdch eur\u00f3pskych svetov\u00a0Aby sme pochopili po\u010diatky slovenskej renesancie a \u010dasom vytvoren\u00fa s\u00favislos\u0165 s tou talianskou, je potrebn\u00e9 vypracova\u0165 historick\u00fa premisu zameran\u00fa na dejiny Uhorska, na ktor\u00e9 sa slovensk\u00e9 dejiny, aj ke\u010f len \u010diasto\u010dne, via\u017eu.\u00a0Najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm\u00a0 architektom rozvoja kult\u00fary v humanistickom […]<\/p>\n","protected":false},"author":9,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_et_pb_use_builder":"on","_et_pb_old_content":"","_et_gb_content_width":"","footnotes":""},"class_list":["post-426","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.renaissancebridge.com\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/426","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.renaissancebridge.com\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.renaissancebridge.com\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.renaissancebridge.com\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/users\/9"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.renaissancebridge.com\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=426"}],"version-history":[{"count":15,"href":"https:\/\/www.renaissancebridge.com\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/426\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":835,"href":"https:\/\/www.renaissancebridge.com\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/426\/revisions\/835"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.renaissancebridge.com\/cs\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=426"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
Najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm\u00a0 architektom rozvoja kult\u00fary v humanistickom a renesan\u010dnom zmysle Slovenska, hoci bolo v tom \u010dase okrajovou provinciou Uhorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva, bol panovn\u00edk Matej Korv\u00edn<\/strong> zvolen\u00fd v roku 1458, ktor\u00fd zalo\u017eil r\u00f4zne kult\u00farne miesta v mnoh\u00fdch mest\u00e1ch svojho kr\u00e1\u013eovstva a udr\u017eiaval \u00fazke vz\u0165ahy s mil\u00e1nskymi, florentsk\u00fdmi, neapolsk\u00fdmi a p\u00e1pe\u017esk\u00fdmi dvormi a importoval taliansku renesanciu do svojich kraj\u00edn.\u00a0<\/p>\n\n